Výskumný tím

Výskumný interdisciplinárny tím tvoria pracovníci Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v spolupráci s Ústavom etnológie SAV v Bratislave.

 

Hlavný riešiteľ:

prof. PhDr. Leoš Šatava, CSc.

dlouhodobě specializován na problematiku etnických a jazykových menšin v Evropě – viz encyklopedie Ethnic Groups in Europe (v češtině), Praha 1994. Od 90. let 20. století se intenzivně zabýval problematikou revitalizace malých etnojazykových skupin, zejména v kontextu etnického vědomí a užívání jazyka u mládeže. Zdůraznit je možno zejména šestileté působení na Lužickosrbském institutu (Sorbisches Institut/Serbski institut) v Bautzen v Německu, jež bylo završeno vydáním publikace Sprachverhalten und ethnische Identitat, Bautzen 2005. V daném kontextu L. Satava publikoval i “aktivistickou” revitalizační příručku v lužické srbštině (Mlodzina …, Bautzen 2006). V nejnovější době se prof. Satava zabýval také situací a možnostmi revitalizace aromunštiny v Makedonii.  Vprojektu je odborníkem na etnojazykovou revitalizaci.

Výskumné témy: Revitalizácia, Jazyk a identita, menšiny v Európe a ich postavenie

 

Zástupca hlavného riešiteľa:

doc. Mgr. Katarína Slobodová Nováková, PhD.

dlhodobo sa zaoberá problematikou etnických menšín na Slovensku, ako i špecifickými socioprofesnými a sociálnymi skupinami a ich existenciou v období politických prelomov v 20.storočí na Slovensku po 1. a 2 sv.vojne, rok 1948, 1968, 1989, vznik republiky a súčasné vplyvy globalizácie. Problematikou Huncokárov sa zaoberá už takmer 5 rokov, k téme publikovala viacero vedeckých štúdii a vystupovala na medzinárodných konferenciách. Problematiku Huncokárov dostala ako prvá v súčasnosti do pozornosti nielen vedeckej, ale najmä laickej verejnosti. Aktívne sa zapája do života komunity, spolupracuje s občianskymi združeniami a osobnosťami regiónu, ako i predstaviteľmi miest a obcí. V spolupráci s mestom Modra v súčasnosti pripravuje turistický náučný chodník v jednej z lokalít. O minoritách a možnostiach revitalizácie prednáša na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Sama má korene z matkinej strany v skúmanej komunite, starí rodičia boli z oboch strán poloviční Huncokári -rodina Singhoffer a Frasz.

Výskumné témy: Kult sv. Vincenta-patróna Huncokárov, ľudová zbožnosť, tradičný spôsob života v horách, kulinárna kultúra, liečiteľstvo, materiálna kultúra, asimilácia, revitalizácia, voľný čas, partnerský život

 

Zodpovední riešitelia:

Prof. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD.

Výskumné témy:

 

PhDr. Martina Bocánová, PhD.

Výskumné témy: Rodina a rodinný život, náboženský život, poverové rozprávanie, folklór

 

PhDr. Martin Priečko, PhD.

Výskumné témy: staviteľstvo a bývanie, lesné hospodárstvo, tradičné zamestnania, rozptýlené osídlenie

 

Mgr. Adam Uhnák, PhD.

Výskumné témy:

Metodológia výskumu minorít, vizuálna antropológia, muzeológia

 

prof. PaedDr. Ján Danek, CSc. 

Výskumné témy: Multikultúrna výchova

 

Mgr. Eva Frýdková, PhD. 

Výskumné témy: Multikultúrna výchova

 

doc. Mgr. Mariana Sirotová,  PhD.

Výskumné témy: Multikultúrna výchova

 

Mgr. Alžbeta Lobotková, PhD.

 Výskumné témy: Multikultúrna výchova

 

prof. Dr. Dr. rer. nat. Georg Schuppener

niekoľko rokov sa venuje výskumu v oblasti vzťahov jazyka a kultúry, predovšetkým v oblasti špecifických jazykov a ich kontaktov k iným jazykom. V popredí jeho výskumov bol vždy interdisciplinárny prístup. Vďaka svoim bohatým skúsenostiam s dejinami jazyka, obzvášť v kontexte menšín, môže v projekte pomôcť pri vyhodnocovaní a zaraďovaní špecifických jazykových foriem. K realizácii projektu obzvlášť pomôžu jeho skúsenosti pri identifikácii a hodnotení špecifických prameňov. Ako vedúci projektov realizoval veľké množstvo interdisciplinárnych a medziárodných projektov, ktoré sa zamerievali v rôznych ťažskových bodoch na výskum  jazykových a kultúrno-hostorických  tém. Projekty boli financované rôznymi grantovými inštitúciami, ako napr. Fritz-Thyssen-Stiftung, Gerda-Henkel-Stiftung, European Science Foundation.

 

Mgr. Dušan Fedič. PhD. 

špecializuje sa na odborný nemecký jazyk, jazykové variety, nové technológie v jazykovom vzdelávaní. Participoval na vytváraní online jazykových databáz, pripravoval e-learningové učebné materiály. Niekoľko rokov sa venuje skúmaniu vzťahov obyvateľstva na dnešnom území Slovenska a na nemecky hovoriacich územiach. Venoval sa skúmaniu historických dokumentov nemeckej, rakúskej aj švajčiarskej proveniencie. Výskumom nárečia Huncokárov sa zaoberá od roku 2014, realizuje záznamy a výskumy v tejto oblasti prezentoval na medzinárodných fórach, ako napr. na Columbia University v New Yorku. Ako prvý verejne prezentoval huncokárke nárečie a realizoval prvé vzdelávacie aktivity v tomto nárečí. Nemecký jazyk, ktorému sa venuje, sa učil už od detstva od potomkov Huncokárov, čo ho priviedlo k tomu, aby sa začal zaoberať revitalizáciou huncokárskeho nárečia.

Výskumné témy: huncokársky dialekt, nemecké nárečia,

 

PaedDr. Monika Hornáček Banášová, PhD.

sa primárne venuje lingvistike. Napísala viaceré vedecké monografie a štúdie o gramatických javoch v nemčine z kontrastívneho hľadiska so slovenčinou. V rámci kontrastívneho výskumu využíva metódy korpusovej lingvistiky. Je spoluriešiteľkou viacerých projektov pre výstavbu paralelných korpusov. Počas pôsobenia ako lektorka slovenského jazyka v Bavorsku (Regensburg, 2006-2012) získala okrem interkultúrnych kompetencií i základy bavorského nárečia, ktoré môže využiť v rámci projektu, keďže podľa doterajších výskumov Huncokári hovoria nárečím, ktoré patrí medzi stredobavorské.

Výskumné témy: huncokársky dialekt, nemecké nárečia,

 

Mgr. Simona Dujková, PhD.

Výskumné témy: huncokársky dialekt, nemecké nárečia,

 

Mgr. Ivan Albert Petranský, PhD.Vedecky sa zaoberá dejinami Slovenska v 20. storočí, predovšetkým vzťahmi štátnej moci a cirkví a perzekúciami cirkví a náboženských spoločností. V projekte sa zaoberá historickým vývojom problematiky po roku 1918 a otázkou násilného odsunu Huncokárov po roku 1945.

Výskumné témy:  menšiny v 20.storočí, odsun Nemcov

 

PhDr. Ladislav Župčán, PhD.

V rámci výskumu Huncukárov sa zaoberá najstaršími dejinami vybraného etnika na území Slovenska, ale i Maďarska. Základným cieľom autora je rozbor najstarších listinných dokumentov, ako aj analýza odbornej literatúry o postupnom príchode, kolonizácií nemeckého etnika do súdobého Uhorského kráľovstva. Autor momentálne spracúva nadobudnuté zdroje (napr. z Maďarskej národnej knižnici) o príchode nemeckých prisťahovalcov v poslednom decéniu 18. storočia. Výskum sa orientuje predovšetkým na rozbor etnika z oblasti geografickej štruktúry s dôrazom na spoločný jazykovo – kmeňový základ ako aj lokálne tradície a zvyklosti z pôvodnej ,,vlasti”. Výsledkom práce je porovnanie Huncukárskeho etnika s ich príbuznými z územia dnešných štátov ako napr. Maďarsko, Rumunsko, či Ukrajina.

Témy:

Najstaršie dejiny Huncukárov na Slovensku

Pohľad na Huncukárov v uhorskej spisbe ako aj v modernej historiografií

Príchod nemeckého etnika do Uhorska v 18. storočí v spektre dobových geopolitických a geografických podkladových štruktúr

 

prof. RNDr. Peter Chrastina, PhD.

výskumné témy: krajina,  vzťah človeka a krajiny

 

PhDr. Jozef Pecina, PhD.

 

Ústav etnológie SAV:

Mgr. Zuzana Panczová, PhD.

Výskumné témy: poverové rozprávanie, Franz Beránek a Huncokári