Projekt

Projekt je zameraný na výskum života etnickej skupiny nemeckých drevorubačov, známych pod názvom Huncokári. Táto skupina nebola doteraz predmetom systematického vedeckého záujmu. Horskí drevorubači prišli do Malých a Bielych Karpát prevažne z Dolného Rakúska a Štajerska v 18. storočí na pozvanie bratislavského župana Pálfiho. Vďaka izolovanosti a špecifickému socio-profesnému zaradeniu si uchovávali jedinečné prejavy hmotnej, duchovnej i sociálnej kultúry až do polovice 20. storočia (endogamia, špeciálny dialekt, bilingvizmus, silné etnické cítenie). Huncokári tvorili špecifické jazykovo i spoločensky pomerne uzavreté osídlenie, ktoré bolo po 2. svetovej vojne z veľkej časti rozptýlené a dodnes prežíva buď prostredníctvom individuálnej pamäte niekoľkých ich potomkov alebo ako súčasť kolektívnej pamäte dnešných lokálnych spoločenstiev žijúcich v blízkosti ich niekdajších sídiel.

 

Využitím vybratých etnografických, lingvistických, pedagogických a historických metodologických prístupov kompletne dokumentujeme a analyzujeme vybrané oblasti života a formovania etnickej identity tejto skupiny. Venovať sa budeme okolnostiam ich príchodu, špecifickému spôsobu života, podmieneného predovšetkým izoláciou ich osídlení a špecifickým socio-profesijným zaradením, vlastnému jazykovému dialektu, ako i nútenej akulturácii. Z etnologického a lingvistického pohľadu ide o záchranný výskum medzi poslednými žijúcimi potomkami tejto minority. Výstupy projektu majú materiálový, analytický a aplikačný charakter.